Hlava nehlava

Podařilo se nám vyzpovídat čtyři z deseti překladatelek nedávno vydaného slovenského překladu Zubů nehtů, knihy Zubami nechtami. Ptali jsme se jak na průběh překladu a vůbec celý tento projekt, tak na jejich zkušenosti a preference v oblasti strachu a hrůzy. A jak na tom jsou se strachem naši slovenští kolegové?

Odpovědi na naše všetečné dotazy zaslaly Miroslava Voroňáková (překlad povídek Operátor a Noční bojovka), Eva Smoláková (překlad povídky Ukradené duše),  Martina Kohůtová(překlad povídek Za zdí a Návrat do tmy), Erika Franková (překlda povídek Chi chi chi, Vlasy, vlasy, kolik je vás asi?, Holka z výtahu) a Katarína Kreanová.

A pro ty více vizuálně založené jsme na konec rozhovoru zařadili fotogalerii ze křtu knihy Zubami nechtami.

• Proč jste se rozhodla zapojit se do překládání knihy Zuby nehty?

Miroslava Voroňáková:  Bola som oslovená učiteľom na VŠ, kde som v tom čase študovala. Veľmi som si to vážila a keďže práca s textom ma baví, nerobilo mi žiaden problém zapojiť sa do prekladania.

Eva Smoláková: Spoluprácu na tejto knihe mi ponúkol môj profesor pán Klimovič a hneď ma to veľmi zaujalo. Stále som túžila robiť na podobných zaujímavých projektoch a môj sen sa aj splnil.

Martina Kohůtová: K tejto ponuke som sa dostala cez PaedDr. Martina Klimoviča, ktorý ma oslovil o spoluprácu pri preklade poviedok. Tento projekt išiel aj cez ruky našej známej spisovatelky Gabriely Futovej, s ktorou som bola v kontakte a vaše poviedky sme využili aj pri práci v detskom čitateľskom klube.

Erika Franková: Oslovil ma PhDr. Klimovič. Asi vedel, že taká hororová myšlienka sa mi zapáči.

Katarína Kreanová: S prekladom ma oslovil moj profesor pán Klimovič a veľmi ma to zaujalo. Baví ma svet literatúry či básní alebo poézie, a tak som sa tomu s chuťou oddala.

• Jsou Zuby nehty Vaší první překladatelskou zkušeností, jako byla pro autory českých textů nebo máte za sebou již bohatší překladatelskou praxi?

Miroslava Voroňáková:  Bola to moja prvá skúsenosť s prekladom a príjemná :-).

Eva Smoláková: Je to moja prvá prekladateľská skúsenosť, predtým som sa venovala skôr vlastnej tvorbe.

Martina Kohůtová: Poviedky Zuby nehty boli mojou prvou prekladateľskou činnosťou.

Erika Franková: Bolo to: tenkrát poprvé :)

Katarína Kreanová: Zubami Nechtami sú mojou prvou prekladateľskou skúsenosťou a vôbec nemám žiadnu predchádzajúcu prax s prekladom.

• Bylo pro Vás osobně překládání z češtiny náročné? Musela jste někdy použít slovník? 

Miroslava Voroňáková: Občas som sa nevyhla ani pomoci slovníka, ale pomáhali mi tiež českí známi.

Eva Smoláková: Preklad z češtiny pre mňa veľmi náročný nebol. Našťastie som ešte vyrastala na českých rozprávkach a programoch, čo mi teraz dosť pomohlo. Čo však bolo pri preklade náročnejšie ako samotná čeština bolo zachovať umeleckú hodnotu danej poviedky, aby nestratila na svojom čare.Dúfam, že sa nám to všetkým aj podarilo.

Martina Kohůtová: Preklad bol náročnější ako som očakávala a použila som aj slovník.

Erika Franková: Náročné to bolo ale užila som si to, aj so slovníkom v ruke.

Katarína Kreanová: Nebolo to až tak náročné, ale niekedy sa moje prsty museli natiahnúť za česko-slovenským slovníkom.

• Narazila jste v textech na něco do slovenštiny hodně těžko přeložitelného nebo doslova nepřeložitelného?

Miroslava Voroňáková:  Nemyslím si. Vždy som niekde našla pomoc.

Eva Smoláková: Nie. (vybrala som si asi dobré poviedky :-).

Martina Kohůtová: Áno, niektoré slová ma fakt zaskočili, pretože som im ani poriadne nerozumela a nevedela som nájsť ekvivalent na váš český výraz v slovenčine.

Erika Franková: Určite. Zopár vecí by sa našlo. Ani doslovný preklad často krát nebol možný, lebo to už neznelo tak pútavo.

Katarína Kreanová: Áno našla, ale nakoniec som to vyriešila.

• Co si myslíte o překládání z češtiny do slovenštiny a naopak? V Čechách děti slovenštině často přestávají rozumět, ale slovenské děti opačný problém prý nemají. Jak se díváte jako překladatel/ka na tuto problematiku?

Miroslava Voroňáková:  Mám taký istý názor. Vychádzam z vlastnej skúsenosti. Občas sa síce nájdu české slová, ktorým nerozumiem, ale už zo samotného kontextu hovoriaceho nie je ťažké dedukovať obsah povedaného.

Eva Smoláková: Mám skúsenosť, že ani slovenské deti veľmi nerozumejú češtine, aj keď my sa v rámci televízie máme možnosť stretnúť s češtinou o čosi častejšie ako českí diváci. Prekladanie detskej literatúry z češtiny do slovenčiny (a naopak) má podľa mňa význam. Deti si tak majú možnosť prečítať knihu vo svojom rodnom jazyku a potom to porovnať s originálom. Tým sa vlastne môže zdokonaliť ich jazyková zručnosť v danom cudzom jazyku. A taktiež tým u detí vybudujeme to, čo stále cíti staršia generácia a to, že sa stále berieme za jeden spoločný národ a máme k sebe blízko.

Martina Kohůtová: Mám pocit, že aj český jazyk sa stáva pomaly pre slovenské deti problémom. Neviem to síce porovnať v akom stave je porozumenie slovenčiny v Čechách, ale z hradiska našej národnej prispôsobivosti je to asi ešte stále lepšie ako u vás.

Erika Franková: Odpoveď je jednoduchá. U nás beží veľa českých filmov a rozprávok. Deti poznajú češtinu z telky. Oni jej iba rozumejú, no nevedia česky hovoriť. A taktiež čítanie by bolo pre ne veľmi obtiažne. Preto verím, že náš preklad bol užitočný a pár odvážlivcov po tejto knižke siahne.

Katarína Kreanová: Na túto problematiku sa pozerám jako i české deti. Nie je to tak ľahké, jako sa na prvý pohľad zdá.

• Máte ráda strach? Bojíte se ráda? 

Miroslava Voroňáková: Nemám rada strach, nie som rada, keď sa bojím, ale neverím na neskutočné veci. Môj strach vyplýva skôr z reálnych udalostí.

Eva Smoláková: Strach mám určite, a často. A veľmi nerada sa bojím.

Martina Kohůtová: Áno, mám rada hororové filmy a aj knihy.

Erika Franková: Bojím sa rada vedome. Keď viem, čoho sa bojím.

Katarína Kreanová: Nemám rada strach, ale při čítaní alebo pozeraní sa mi hneď zdvihne adrenalín v žilách. Je to fascinujíce, ako na naše telo vplýva pocit strachu.

• Četla jste celou sbírku, nebo jen svoji povídku?

Miroslava Voroňáková: Čítala som celú zbierku poviedok, dokonca sa do toho zapojila aj časť mojej rodiny a kamaráti.

Eva Smoláková: Prečítala som ju celú.

Martina Kohůtová: Čítala som celú zbierku.

Erika Franková: Prečítala som ju celú a to niekoľkokrát. Čítala som ju totiž známym. Bolo to zaujímavé večerné čítanie…

Katarína Kreanová: Áno, čítala som celú knihu.

• Bála jste se při čtení Zubů nehtů? Čeho nejvíc?

Miroslava Voroňáková: Strach som pociťovala skôr pri napätí, ktoré vznikalo pri konkrétnych udalostiach.

Eva Smoláková: Poviedky sú výborné, nedá sa pri nich nebáť. Ale toho, čoho sa bojím najviac v knihe nenájdete.

Martina Kohůtová: Áno, bála som sa ale presne si už nepamätám, ktorá to bola časť.

Erika Franková:  Najviac ma uchvátili tie poviedky, ktoré som si vybrala na preklad (Chi chi chi, Vlasy, vlasy, kolik je vás asi?, Holka z výtahu). Zaujala ma ich myšlienka a myslím, že filmové spracovanie by mohlo byť veľmi zaujímavé.

Katarína Kreanová: Ani som sa moc nebála, ale niekedy pri mojej veľmi živej predstave mi prešiel ani jeden raz mráz po chrbte.

• Podle čeho jste si povídky pro překlad rozdělovali? 

Miroslava Voroňáková: Hneď ako som dostala zoznam voľných ( ešte nepreložených) poviedok som si po ich prečítaní vybrala tú, ktorá mi bola najsympatickejšia :-).

Eva Smoláková: Ja osobne som si poviedky vyberala podľa názvu. (Prekladala som poviedky Za zatvorenými dverami a Ukradnuté duše).

Martina Kohůtová: Výber poviedky určovala aj moja predchádzajúca skúsenosť (zlý sen, tušenie).

Erika Franková: Ako som už spomínala, bola to láska na prvý pohľad.

Katarína Kreanová: Zostali už posledné nepreložené poviedky, tak som sa ich ujala. A bolo to aj tak lepšie, myslím si, že každá poviedka má svoje čaro a bolo mi jedno ktorú preložím.

• Zkoušela jste přeložené povídky na dětech? Pokud ano, jak reagovaly? 

Miroslava Voroňáková: Dala som ich čítať dvom 14 -ročným dievčatám a 15 ročnému chlapcovi. Každý čítal poviedky samostatne. Obe dievčatá celá zbierka poviedok nadchla. Chlapec prečítal len jednu poviedku a nebol z nej nadšený. Ostatným poviedkam už nevenoval pozornosť.

Eva Smoláková: Ešte len ma to čaká a uvidím ako to dopadne.

Martina Kohůtová: Vaše poviedky sme si čítali v detskom čitateľskom klube Hevi a jednoduchšie sa nám čítalo v češtine. Čítanie prebiehalo vo večerných hodinách a deti sa báli, pretože sme ich ešte aj popri čítaní postrašili a čítali sme za tmy pri sviečkach. Na stole sme mali pripravené čo najstrašnejšie pohostenie, ktoré deti priniesli z domu. Boli to cukýrky v tvare hadov, koláče v tvare pavúkov atď.

Erika Franková: Nie. Myslím, že dieťa sa musí samo rozhodnúť a čítať takéto knihy z vlastnej vôle.

Katarína Kreanová: To ešte nie, ale vyskúšam a dám vám určite vedieť.

• Slovní spojení zuby nehty má v češtině význam vzbuzující jistou urputnost. Bude fungovat tento název podobně i ve slovenštině?

Miroslava Voroňáková:  Názov knihy podľa mňa upúta každého čitateľa, ktorý bude chcieť zažiť kúsok strachu s knihou v ruke.

Eva Smoláková: V slovenčine je vyraz zubami - nechtami dost casto pouzivany (najmä v skole pred skuskou).

Martina Kohůtová: Neviem či bude do takej miery pútavo fungovať aj na Slovensku ale mám pocit, že naša překládaná publikácia sa mala volať ináč, pútavejšie a strašidelnejšie.

Erika Franková: Myslím, že význam je rovnaký. „Brániť sa zubami nechtami”. A o to predsa v tejto knihe ide…

Katarína Kreanová: Určite áno.

• Pracovali jste každý sám, nebo jste překlady vzájemně konzultovali?

Miroslava Voroňáková: Svoje preklady som konzultovala len s učiteľom VŠ.

Eva Smoláková: Konzultovala som jedine s rodinou.

Martina Kohůtová: Niektorí překladatelia pracovali samostatne, ja som preklad konzultovala.

Erika Franková: Som typ, ktorý potrebuje mať na prácu absolútne ticho a okolo seba iba vlastné myšlienky. Ale dostala som sa aj do stavu, kedy som potrebovala poradiť, ktorá z možností je naozaj tá slovenská.

Katarína Kreanová: Každý sám, čas nám nedovolil viac.

• Jak dlouho Vám trvalo přeložení Vaší povídky?

Miroslava Voroňáková: Približne jeden deň.

Eva Smoláková: Zaujalo ma to natoľko, že mi na to stačil jeden celý večer.

Martina Kohůtová: Překládala som dve poviedky a preklad jednej asi tak 2 týždne. Možno je to veľa, ale okrem prekladu som mala a jiné povinnosti.

Erika Franková: Ani neviem. Začala som hneď, ako som dostala poviedky do ruky. A preklad všetkých troch poviedok som stihla do termínu. No bolo to každodenné hranie sa s textom, prepisovanie, upravovanie…

Katarína Kreanová: Preloženie jednej poviedky mi trvalo približne dva až tri dni, len s časovým odkladom.

• Jak jste si překládání užívala? Šla byste do podobného projektu znova?

Miroslava Voroňáková:  Po preklade prvej poviedky ma táto práca nadchla a do ďalšieho prekladu som sa púšťala s veľkou chuťou. Určite by som si niečo také ešte chcela zopakovať.

Eva Smoláková: Bolo to pre mňa niečo nové, veľmi zaujímavé. Určite by som bola rada, ak by sme neostali iba pri tejto jednej knihe a detským čitateľom na Slovensku poskytli viac podobnej literatúry.

Martina Kohůtová: Prekladanie je zaujímavá činnost. Išla by som do podobného projektu znova ale lepšie by podľa mňa bolo vytvoriť projekt v spolupráci českých a slovenských mladých autorov a pracovať spoločne na jednej téme.

Erika Franková: Jasné! Čakám len na ponuku :)

Katarína Kreanová: Bola to pre mňa zaujímavá a nová skúsenosť a určite by som sa zapojila do takéhoto podobného projektu s veľkou radosťou.

Fotky ze křtu Zubami nechtami